hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

07. 05. 2021 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Lekcia, ktorú Európa potrebovala

Eduard Chmelár

Z európskej politiky sa vytratil étos a dôvera. Dôvera nielen medzi politikmi a voličmi, ale aj medzi členskými krajinami. Na počiatku veľkolepého integračného projektu stáli Robert Schuman a Jean Monnet, ktorí mali víziu. Nebola to nejaká hmlistá predstava o spolupráci národov či dokonca rovnováhe suverénnych štátov, ako to dnes prekrúcajú konzervatívni odporcovia integrácie. Slávna Schumanova deklarácia jasne hovorí, že „tento návrh bude prvým konkrétnym základom európskej federácie, ktorá je nevyhnutná na udržanie mieru“. Áno, celkom prirodzene – federácie – to bolo od začiatku jediné logické zavŕšenie integračného procesu.

(02. 06. 2005)



Linka na dnes



Green Socialist Network

Drobná britská skupinka s veľkou myšlienkou: spojiť to najlepšie z „červenej a zelenej" do jedného politického prúdu. Jej nevýhodou je malý dosah; výhodou pomerne mohutné intelektuálne zdroje, medzi ktoré patrí v neposlednom rade Pat Devine z Manchesterskej univerzity, tvorca jedného z modelov demokratického „nesovietskeho socializmu".


Komentáre
k článku: Jak se zocelovala strana aneb V žáru temnězeleného slunce
(zo dňa 26.12.2003, autor článku: Pavel Pečínka)

Komentár zo dňa: 18.02.2021 02:36:09
Autor: (@)
Titulok:
sildenafil pfizer <a href="https://vigedon.com/ ">http://vigedon.com/ </a> buy viagra in canada

Reakcia na komentár
""

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.