 |
stránky pre tých, čo sa neboja rozmýšľať inak |
| |
11. 08. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky • | |||
Z archívuMatka všech protiválečných hnutíNaomi KleinováVe filmu Fahrenheit 9/11 je pozoruhodná scéna, ve které Lila Lipscombová mluví s protiválečným aktivistou před Bílým domem o smrti jejího 26ti letého syna v Iráku. Kolemjdoucí proválečná sympatizantka jí zaslechne a říká: „Je to všechno jenom divadlo!“ Paní Lipscombová se otočí k ženě, její hlas se třese hněvem a říká: „Takhle o mém synovi nemluvte. Byl zabit 2. dubna v Karbale. To není divadlo. Můj syn je mrtev.“ Potom odchází a pláče: „Potřebuji svého syna.“(24. 08. 2004)Linka na dnesSedmá generaceMesačník českého Hnutí Duha. Časopis zachováva primeranú rovnováhu medzi praktickými, každodennými problémami a hlbšími teoretickými otázkami. Asi to najkvalitnejšie, čo sa v česko-slovenskom priestore v rámci environmentalizmu a sociálnej ekológie vydáva. |
glosa>>> Akú špinu vyplavila špinaGabriela Rothmayerová
vydané 30. 11. 2005 • prečítané 11757xformát na tlač Agent provokatér Rusko zneužil svoju kamarátku. V dôvernom, tajne nahrávanom rozhovore jej cieľavedome kládol otázky. Nič netušiaca mladá pani svojmu milému svadobnému svedkovi odpovedala. Keďže asi naozaj nič netušila, odpovedala celkom otvorene. Ako za ňou boli. Ako prišli nie naši, lebo by to bolo príliš okaté, ale rozumieš, od našich. Ako jej sľubovali hory-doly. Ako sa ona nedala. Ako by peniaze nevzala. Ako jej sľúbili podporiť projekty... Videli sme ju a počuli. Keď sme si amatérsky film pozreli, pani povedala, že sme nevideli a nepočuli to, čo sme videli a počuli. Dá sa to pochopiť: tá pani zle znáša tlaky. Nuž, v jej koži by som byť nechcela.Ale pani nie je zaujímavá – nebyť Ruska, po skončení volebného obdobia by sme ani nevedeli, že taká v parlamente bola. Vlastne nebyť Ruska, neboli by sme vôbec vedeli, že taká je.
Zaujímavé sú iné okolnosti. Keď Ruska vypudzovala koalícia zo svojho stredu na okraj, zahnaný do kúta vypustil i indíciu, že predsa nie je jediný, kto v tejto vláde podniká. Vzápätí sa spamätal a na otázku novinárov, kto sú tí ďalší, už odpovedal: zistite si! Novinári nezistili, ale po zverejnení Ruskovej nahrávky s kamarátkou by som nechcela byť v koži tých, čo tiež berú vysoký úrad ako svoju trafiku. Ale nechcela by som byť ani v koži Ruska – mnohí vedia, že vie, a on vie, že to vedia.
Škoda, že agent provokatér Rusko nespolupracoval s políciou. Mohol byť agentom provokatérom oficiálnym a možno by sme sa kadečo dozvedeli všetci. Asi by sa nič nedotiahlo do konca (viď prípad Karlin). No boli by sme ušetrení trápnych vykrúcačiek najvyšších štátnych byrokratov, či možno nahrávku brať ako dôkaz, keď nie je nahraná zákonne, či je pravá a či sa vôbec treba takouto ničomnosťou zaoberať. Nemuseli by sme sa za nich hanbiť pri výrokoch, že možno Rusko nahrával aj iných a inde. Dokonca aj na koaličnej rade!
Človeku totiž napadne: A čo také tajné sa pečie v kabinetoch koalície a poslaneckých klubov, ak o tom verejnosť nesmie vedieť? No a ak sa pečie politika inde, nie na očiach verejnosti v parlamente, nie je ten parlament príliš drahý špás?
Gabriela Rothmayerová je novinárka a spisovateľka. Vaše komentáre:
  |
Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.