 |
stránky pre tých, čo sa neboja rozmýšľať inak |
| |
23. 01. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky • | |||
Z archívuTýmto spôsobom môžeme vyhraťSusan GeorgeováKeď v stredu ráno dorazím do Británie, všetky novinové titulky ohlasujú žalostný stav britských penzií. Do večera zistím, že neveľa Britov si je vedomých, že v Londýn sa tento týždeň zhromaždia desaťtisíce mysliteľov a aktivistov z celej Európy i spoza jej hraníc na tretie Európske sociálne fórum (ESF). Zdá sa, že medzi týmito dvoma faktami je súvislosť. Neoliberalizmus, ktorý sa tu oficiálne začal s pani Thatcherovou, ešte svoju špinavú prácu neskončil. Ako dokazujú stredajšie titulky, stále má za lubom ničiť tvrdo vybojované práva – jaj, prepáčte, „výsady“. Mnohí ľudia to stále podľa všetkého berú ako niečo dané a akýkoľvek odpor považujú za zbytočný.(19. 10. 2004)Linka na dnesRifondazione comunistaJe až bolestne neuveriteľné, že talianska Strana komunistickej obnovy a naša KSS patria do tej istej politickej „rodiny" - ale koniec koncov, aj ku kresťanstvu sa hlásia na jednej strane bosonohí latinskoamerickí kňazi žijúci v chudobe a s chudobou a na druhej strane zase fašistickí pohrobkovia Hlinkovej gardy... Partito rifondazione comunista skutočne nie je komunistickou stranou na ten štýl, na aký sme u nás zvyknutí. Je jednou z najdôležitejších predstaviteliek „tretej ľavice" (t. j. ani sociálnodemokratickej, ani starokomunistickej) - a možno-možno dokonca jednou z lastovičiek ľudskejšej budúcnosti... Uvidíme. |
Na konci leta si asi každý pozorný Bratislavčan, alebo návštevník Bratislavy všimol, že mesto sa postupne mení na púšť. A to aj bez toho, aby zažilo tropické horúčavy, okrem tých pár nadmieru slnečných dní. Bratislava sa mení na púšť nie svojvôľou prírody, ale vďaka krátkozrakosti myslenia človeka.V Bratislave mizne tieň, miznú oázy príjemného chládku pod korunami starých stromov. V celom meste miznú postupne ďalšie stromy. Príčinou tejto katastrofy nie je len vek stromov. Mnohé z už mŕtvych stromov prežili obe svetové vojny, povodne aj totalitný režim. Taktiež príčinou nie sú len choroby, ktoré stromy napádajú. Za tohtoročnou likvidáciou neobyčajne veľkého množstva stromov z ulíc, parkov a nábreží v Bratislave stojí človek. Presnejšie, sú to konkrétni a neanonymní investori, ktorým v ich plánoch využiť každý kúsok ešte nezastavaného priestranstva na ďalšiu výstavbu, stromy zavadzali. Zodpovednosť tiež nesú všetci tí, ktorí dopustili zanedbávanie starostlivosti o zeleň, o jej kultiváciu, najmä v prípade tých najstarších a najchúlostivejších stromov. Spoluzodpovednosť nesú aj tí, ktorí bez povšimnutia prechádzali okolo spílených stromov, na odstránenie ktorých častkorát neexistovalo žiadne povolenie. Premena na púšť je dielom ľudskej agresivity kombinovanej s tou banálne obyčajnou ľahostajnosťou. Bolo by nezodpovedné nechať túto spúšť sa ďalej rozširovať. 11. septembra, v deň, ktorý bol neoficiálne označený za dátum zásadného obratu v dejinách ľudstva, preto upozornime na menej viditeľnú, ale určite v svojich dôsledkoch prinajmenšom rovnako nebezpečnú samovražednú činnosť človeka. Pokúsme sa uvedomiť si, nám nemôže byť ľahostajné, že tieň pod ktorým sa chceme skryť pred neznesiteľnou horúčavou, rastie desiatky rokov. Možno práve tým, že položíme zapálenú sviečku alebo kahanček 11. septembra 2005 o 20.00 na peň už mŕtveho stromu alebo miesto kde predtým stával v svojom najbližšom okolí, alebo na mieste kam radi chodíme upozorníme na chýbajúci strom. Možno aspoň takto prejavíme svojmu okoliu, že sú medzi nami ľudia, ktorým po zmiznutí košatého stromu zostáva vo vnútri prázdne miesto. Že je nám cenný tieň zo živých košatých stromov. Možno podľa blikajúcich svetielok po celej Bratislave, počas večera mŕtvych stromov uvidíme, kde všade už budúce leto tieň nenájdeme. A kam ho budeme musieť, ak budeme chcieť mať pôžitok z mesta, s dlhoročným úsilím začať znova vracať.
Smútiaci pozostalí s rodinami a priateľmi:
Miroslav Tížik – sociológ Miroslav Tížik je sociológ. Vaše komentáre:
  |
|||||||||||||||||
Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.