hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

19. 10. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Vláda, ktorá panuje iba hlavnému mestu

Robert Fisk

Na míle južne od Bagdadu sa nám včera naskýtal ten istý obraz: prázdne policajné stanice, opustené iracké armádne a policajné stanovištia, policajné vozidlá zničené raketami, všade pozdĺž hlavného ťahu z Hilláhu po Nadžáf. Jednoducho, Afganistan číslo dva. Teraz už chápem, prečo iracká vláda a západní diplomati vystríhajú novinárov, aby nejazdili von z Bagdadu. Je to nebezpečné. Moja vlastná strastiplná cesta po diaľnici č 8, dejisku vraždy najmenej pätnástich občanov Západu, dokázala, že vplyv irackej vlády zostavenej Spojenými štátmi sotva dosahuje na územia južne od hlavného mesta. Irackých policajtov som videl jedine v sunnitskom meste Mahmudíja, kde v iráckom náborovom centre minulý týždeň v aute explodovala nálož.

(26. 07. 2004)



Linka na dnes



Rifondazione comunista

Je až bolestne neuveriteľné, že talianska Strana komunistickej obnovy a naša KSS patria do tej istej politickej „rodiny" - ale koniec koncov, aj ku kresťanstvu sa hlásia na jednej strane bosonohí latinskoamerickí kňazi žijúci v chudobe a s chudobou a na druhej strane zase fašistickí pohrobkovia Hlinkovej gardy... Partito rifondazione comunista skutočne nie je komunistickou stranou na ten štýl, na aký sme u nás zvyknutí. Je jednou z najdôležitejších predstaviteliek „tretej ľavice" (t. j. ani sociálnodemokratickej, ani starokomunistickej) - a možno-možno dokonca jednou z lastovičiek ľudskejšej budúcnosti... Uvidíme.



Sociálny štát, dôchodkový systém a dôchodková „reforma“


Michal Polák

vydané 12. 05. 2005 • prečítané 12582x
formát na tlač



Esej sa zaoberá jednak dôchodkovým systémom ako jedným z dôležitých prvkov sociálneho štátu, a jednak neoliberálnym útokom naň v podobe tzv. dôchodkovej „reformy“. Opisuje „štylizované fakty“ historického vývoja starobného zabezpečenia od najjednoduchších ľudských spoločností cez predkapitalistickú vývojovú fázu až po vývoj systému dôchodkového zabezpečenia v pravom slova zmysle, ktorý vzniká v modernom kapitalizme ako výsledok antikapitalistických zápasov organizovaného hnutia práce. Esej ďalej rozoberá hlavné charakteristiky priebežného (pay-as-you-go, PAYG alebo PAYGO) štátneho dôchodkového systému a jeho najrozvinutejšej formy. Pokračuje analýzou návrhov „reformy“, teda privatizácie dôchodkového zabezpečenia, presadzovaného najmä Svetovou bankou, a podrobne rozoberá hlavný argument „reformátorov“, že privatizácia je nevyhnutná v dôsledku tzv. demografického problému. Kritickou analýzou tohto argumentu sa dospieva k záveru, že „reforma“ ako taká sa v skutočnosti „demografického problému“ nedotýka; identické výsledky by bolo možné dosiahnuť aj v štátnom priebežnom systéme. Na záver dokumentuje, že skutočné problémy systému dôchodkového zabezpečenia nie sú ekonomické, ale politické, týkajúce sa pomeru síl v spoločnosti, a že podoba riešenia prípadných ťažkostí systému nutne závisí od toho, aké práve je toto rozloženie síl.




Michal Polák je doktorand na London School of Economics (Londýnskej vysokej škole ekonomickej) a člen Združenia sociálnej sebaobrany.





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.