Vládny boj proti extrémizmu predstavuje spoločenskú hrozbu

Autor: Priama akcia (mailto:@), Téma: Ostatné
Vydané dňa 17. 01. 2006 (11897 × prečítané)




Jedenásteho januára 2006 mala vláda SR prerokovať návrh Koncepcie boja proti extrémizmu z dielne Ministerstva vnútra. Priama akcia (PA-MAP) vyjadruje pobúrenie nad týmto dokumentom a ďalšími krokmi vlády, ktoré sa od neho odvíjajú. Pojem “extrémizmus” je tu definovaný tak mnohoznačne, že spolu s neonacistami umožňuje označiť za extrémistu prakticky každého kritika spoločenského usporiadania, aktivistu či akademika, nahlasovateľa pokojnej demonštrácie, environmentalistu, či názorového odporcu vládnej politiky.

Po sérií novembrových neonacistických útokov, ktoré vyvrcholili tragickou vraždou Daniela Tupého, sa problematikou neonacistického násilia začala zaoberať aj širšia verejnosť. Sériu akcií proti údajným extrémistom spustili aj takzvaní kompetentní. Jej priebeh a výsledok je varovný – jednak stovky bezdôvodne obťažovaných mladých ľudí, z ktorých mnohí v skutočnosti vystupujú proti prejavom fašizmu, jednak vládny návrh boja proti extrémizmu. Človek nemusí byť obzvlášť bystrý, aby pochopil, že pohľad štátu na extrémizmus je buď prejavom vrcholnej absurdity a nevzdelanosti autorov a schvaľovateľov vládneho postupu alebo, a čo je oveľa nebezpečnejšie, prejavom skutočnej spoločenskej hrozby.

Jednoznačne odmietame nezmyselné tvrdenia prezentované v Návrhu, ktoré považujeme za prejav vysokej neodbornosti. Ide o snahu eliminovať prejavy občianskej angažovanosti, ktoré sú práve zdrojom pluralitnej demokracie, nie jej obmedzením, ako sa snaží tvrdiť Návrh.

Medzi najabsurdnejšie tvrdenia v Návrhu považujeme tieto:

- radikálni ekológovia ako extrémisti: dodnes nikto nezdokumentoval činnosť takýchto jednotlivcov alebo skupín!
- príslušníci subkultúry punk ako extrémisti: ak by vláda akceptovala toto tvrdenie, Slovensko získa opäť jedno prvenstvo – popri totalitných režimoch bude jedinou krajinou na svete, kde budú punkeri chápaní ako spoločnosť ohrozujúca extrémistická skupina.

Znepokojujúca je však samotná definícia extrémizmu. Z nejednoznačnej a vágnej kategórie sa totiž stáva politický nástroj pre vysporiadanie sa s kritikmi. Za extrémistu môže byť označený každý, kto si dovolí verejne prejaviť svoj nesúhlas.

Taktiež odmietame zahrnutie anarchistov či antifašistov k extrémistickým skupinám, a to z týchto dôvodov:

- anarchizmus nie je extrémistickou myšlienkou ani súčasťou ľavicového hnutia! Anarchizmus je vo svete bežne súčasťou akademického diskurzu, tvorí základ vedeckého skúmania v dielach z oblasti histórie, politológie, sociológie či antropológie. Predstavuje politicko-filozofický smer usilujúci sa o priamu demokraciu zdola, ku ktorému sa hlásili alebo hlásia osobnosti ako napríklad významný ruský vedec Peter Kropotkin, feministická aktivistka Emma Goldman, umelci ako Karel Čapek a S. K. Neumann, či v súčasnosti napríklad lingvista a politický kritik Noam Chomsky a sociálny ekológ Murray Bookchin. A čo je najdôležitejšie, na Slovensku do dnešných dní nebola zdokumentovaná žiadna násilná, verejný poriadok narušujúca, či inak spoločensky nebezpečná činnosť anarchistov! Na rozdiel od viacerých prípadov takejto činnosti napríklad zo strany polície či samotných politikov...

- zaradenie antifašistov v dokumente označených ako AFA alebo ANTIFA medzi extrémistov znamená ohrozenie foriem občianskej participácie na riešení problému fašizmu v slovenskej spoločnosti. Monitorovanie a zbieranie informácií o aktivitách fašistov a odvahu konfrontovať ich, keď polícia nekoná, považujeme za zodpovedné, nie extrémne konanie. Ide o prejav spoločenskej sebaobrany v prípade, kedy iná možnosť neexistuje.

Dôsledok prípadného vládneho postupu založeného na Koncepcii boja proti extrémizmu môže byť jediný – obmedzenie slobôd a práv všetkých obyvateľov Slovenska. Stačí mať iný názor ako vládne strany a nebáť sa ho verejne povedať. Ak už máme hovoriť o ohrození takzvanej pluralitnej demokracie, skôr platí, že zlodej kričí „chyťte zlodeja“.