Večer mŕtvych stromov

Autor: Miroslav Tížik (mailto:@), Téma: Ostatné
Vydané dňa 05. 09. 2005 (11407 × prečítané)




Na konci leta si asi každý pozorný Bratislavčan, alebo návštevník Bratislavy všimol, že mesto sa postupne mení na púšť. A to aj bez toho, aby zažilo tropické horúčavy, okrem tých pár nadmieru slnečných dní. Bratislava sa mení na púšť nie svojvôľou prírody, ale vďaka krátkozrakosti myslenia človeka.

V Bratislave mizne tieň, miznú oázy príjemného chládku pod korunami starých stromov. V celom meste miznú postupne ďalšie stromy. Príčinou tejto katastrofy nie je len vek stromov. Mnohé z už mŕtvych stromov prežili obe svetové vojny, povodne aj totalitný režim. Taktiež príčinou nie sú len choroby, ktoré stromy napádajú. Za tohtoročnou likvidáciou neobyčajne veľkého množstva stromov z ulíc, parkov a nábreží v Bratislave stojí človek. Presnejšie, sú to konkrétni a neanonymní investori, ktorým v ich plánoch využiť každý kúsok ešte nezastavaného priestranstva na ďalšiu výstavbu, stromy zavadzali. Zodpovednosť tiež nesú všetci tí, ktorí dopustili zanedbávanie starostlivosti o zeleň, o jej kultiváciu, najmä v prípade tých najstarších a najchúlostivejších stromov. Spoluzodpovednosť nesú aj tí, ktorí bez povšimnutia prechádzali okolo spílených stromov, na odstránenie ktorých častkorát neexistovalo žiadne povolenie. Premena na púšť je dielom ľudskej agresivity kombinovanej s tou banálne obyčajnou ľahostajnosťou. Bolo by nezodpovedné nechať túto spúšť sa ďalej rozširovať. 11. septembra, v deň, ktorý bol neoficiálne označený za dátum zásadného obratu v dejinách ľudstva, preto upozornime na menej viditeľnú, ale určite v svojich dôsledkoch prinajmenšom rovnako nebezpečnú samovražednú činnosť človeka. Pokúsme sa uvedomiť si, nám nemôže byť ľahostajné, že tieň pod ktorým sa chceme skryť pred neznesiteľnou horúčavou, rastie desiatky rokov. Možno práve tým, že položíme zapálenú sviečku alebo kahanček 11. septembra 2005 o 20.00 na peň už mŕtveho stromu alebo miesto kde predtým stával v svojom najbližšom okolí, alebo na mieste kam radi chodíme upozorníme na chýbajúci strom. Možno aspoň takto prejavíme svojmu okoliu, že sú medzi nami ľudia, ktorým po zmiznutí košatého stromu zostáva vo vnútri prázdne miesto. Že je nám cenný tieň zo živých košatých stromov. Možno podľa blikajúcich svetielok po celej Bratislave, počas večera mŕtvych stromov uvidíme, kde všade už budúce leto tieň nenájdeme. A kam ho budeme musieť, ak budeme chcieť mať pôžitok z mesta, s dlhoročným úsilím začať znova vracať.

Smútiaci pozostalí s rodinami a priateľmi:

Miroslav Tížik – sociológ
Barbora Černušáková – politologička
Roman Džambazovič – sociológ
Ivana Bezecná - tlmočníčka
Michal Polák – ekonóm
Zuzana Černáková – kultúrna manažérka
Leo Singer – komunitný pracovník