Demonštrácia, akú Košice ešte nezažili

Autor: Marek Dobeš (mailto:@), Téma: Deforma školstva
Vydané dňa 19. 05. 2005 (11848 × prečítané)




Na Hlavnej bolo plno. Toľko ľudí naraz po nej od revolúcie ešte nešlo. Aj na všetko zvyknutí novinári vyzerali zaskočení. Vyše dvetisíc ľudí natlačených pred Tescom telo na telo. Krik, skandovanie. „Z ktorej školy je vás tu viac? Technici! UPJŠkári! Prešovská univerzita! Veterina (v bielych plášťoch)!“ Na demonštrácii boli všetky univerzity z východného Slovenska.

Toto všetko začala hŕstka nadšencov. Po výzve od Štrajkového výboru študentov v Bratislave sme sa jedného večera stretli na internáte a začali organizovať. Argumenty, o ktorých treba povedať ľuďom, kde nahlásiť demonštráciu, kto osloví ktoré médiá, kto zoženie megafón. Mali sme zástupcov každej fakulty Technickej univerzity, UPJŠ. Prišla zástupkyňa z Prešovskej univerzity, skontaktovali sme Študentskú radu UVL. Oplatilo sa. Každý študent v Košiciach vedel, že v stredu sa ide štrajkovať. Že nechce platiť. Že sa nechce zadlžiť. Že zákon o študentských pôžičkách je nielen protisociálny ale i neprofesionálne pripravený.

Keď som prichádzal pred Tesco, pršalo. Nikde žiadne veľké davy. Čakali na nás novinári, začal som im hovoriť o tom, prečo sme tu. Keď som sa po pár minútach obrátil, boli už všade naokolo ľudia. Transparenty, megafón. „Ta co, sme tu všeci?“ Niečo som povedal ja, niečo Ondrej, Miki, Jana. Ľudia nadšene odpovedali, atmosféra začínala naberať na obrátkach. Zobral som megafón a išli sme. Pochod, aký Košice ešte nezažili. Vyzývali sme ľudí okolo, aby sa k nám pridali. A pridali sa. Veď oni budú musieť platiť za svoje deti, ak zákon prejde. Vyšlo slnko a nálada bola ešte lepšia. Odbočovali sme úzkou uličkou na Dominikánske námestie. Bolo tam toľko ľudí, že trvalo asi pol hodinu, kým sa ňou všetci pretlačili. Dav sa tiahol od divadla až k Tescu.

Na námestí, kde sa zvyčajne koná trh, si niekto zabudol vozík. Ľudia sa vydriapali aj naňho. Nebolo už kde stáť. Autá, ktoré prechádzajú priľahlou ulicou, nemohli prejsť. Bolo plno.

Do megafónu sme začali hovoriť o našich požiadavkách. O tom, že štát sa nemôže zbavovať svojej zodpovednosti za vzdelaných ľudí. Že vysokoškolské vzdelanie neslúži len študentovi, ale všetkým na Slovensku. Že ak chceme byť v Európe rovnocenným národom, nemôžeme si dovoliť, aby talentovaní ľudia odchádzali do zahraničia, alebo robili predavačov pracích práškov.

Zástupcovia stredoškolákov prečítali svoju petíciu a povedali, čo si o ministrovi myslia. Vystúpili zástupcovia univerzít. Prišli nás podporiť i poslanci NR SR. Poďakovali sme sa im za podporu, ale nedovolili vystúpiť. Bolo to prísne nepolitické podujatie. Boli tam študenti, voliči všetkých parlamentných strán na Slovensku. Aj preto mala akcia taký dopad. Žiadna strana si nechce znepriateliť múdrych a mienkotvorných voličov.

Na koniec sme vyzvali ľudí, aby napísali svojim poslancom. „Na stránke www.nrsr.sk sú e-mailové adresy všetkých poslancov. Napíšte tomu svojmu, čo si o zákone myslíte. Napíšte im to riadne od srdca.“ Chodili sme medzi študentov a zbierali kontakty. „Pomôžeš organizovať, keď sa takéto niečo bude robiť v budúcnosti?“ Máme vyše sto čísel a e-mailov. Budúcu demonštráciu bude pripravovať ešte viac ľudí.

Potom sme chceli skončiť. Ale ľudia nechceli. Prešli sme v silnom daždi Hlavnú ešte dvakrát.

Médiá :)

Večer som sa dobre zabával. Niektorých reportáž na JOJ-ke pobúrila. Ja som sa smial. Keď každý z tých vyše dvetisíc ľudí, ktorí tam boli, ktorí zažili tú búrlivú atmosféru, počul, že vraj nás tam bolo tristo:), určite už ďalším správam na JOJ veľmi veriť nebude. Ďalšia lekcia z mediálnej demokracie na Slovensku. Dejiny píše vedúci televíznej smeny.

Načo sme tam išli?!

Dnes už vieme, že zákon neprešiel. I poslanci vládnej koalície ho zrazu považovali za málo odborný, vravia, že prichádza príliš blízko pred voľbami. Veru, veru. Študenti sú voliči. Ich rodičia sú voliči. Volič masovo prejavil nie len svoj názor, ale aj ráznosť, s akou je schopný si za svojim názorom stáť. A politici počúvli. To je najdôležitejší výsledok týchto protestov. Ak sa ľudia odvážia spoločne ukázať svoju silu, ovplyvnia svoj politický osud. Študenti sú sila!