hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

25. 01. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Pracovné podmienky žien v odevných fabrikách v Poľsku

Joanna Szabuńko – Anita Seibert – Anna Kamińska

Vo všetkých častiach sveta sú v odevnej výrobe zamestnané predovšetkým ženy. Podobne globálnym javom je aj zvyšovanie zisku prostredníctvom porušovania štandardov práce, ktoré definuje medzinárodné právo. Zamestnanci a zamestnankyne sú pod tlakom veľkých spoločností nútení pracovať v zlých pracovných podmienkach. Poľsko nie je v tomto ohľade výnimkou, a preto sa naň zameral aj tento výskum.

(20. 02. 2006)



Linka na dnes



Ejército Zapatista de Liberacion Nacional (EZLN)

...čiže Zapatova armáda národného oslobodenia. Keď v sedemdesiatych rokoch dorazili do Chiapas - najchudobnejšej oblasti Mexika - marxistickí aktivisti, sotva čakali, že nielenže neobrátia miestnych Indiánov na svoju vieru, ale že to dopadne akosi naopak... Zapatisti dali svoju existenciu svetu na známosť v roku 1994 povstaním, ktorým sa začala „prvá postmoderná revolúcia" - revolúcia, ktorá síce chce zmeniť svet, ale nesnaží sa pritom uchopiť moc. Do pozornosti treba odporúčať ešte skvostné zbierky vyhlásení EZLN a spisby Subcomandante Marcosa, hovorcu zapatistov. Viac o zapatistoch v kyberpriestore hovorí táto stránka.


Informačný e-mail

Článok: Pokojná nedeľa s protestom proti NATO

E-mail príjemcu: 
E-mail odosielateľa: 

Správa

Prostredníctvom tohto e-mailu môžete upozorniť kamaráta, či kolegu, že tento článok by ho mohol zaujímať. Musíte vyplniť adresu príjemcu aj odosielateľa. E-mailové adresy nesledujeme, ani nezaznamenávame.



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.