hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

20. 09. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Príbeh menom Čile

Michal Polák

Znamením dobrého príbehu vraj je, že hoci je plný prekvapení, všetko, čo sa v ňom udeje, je vlastne zákonité. Udalosti, ktoré sa odohrali začiatkom sedemdesiatych rokov v Čile, rozhodne sľubovali, že z nich raz bude dobrý príbeh. Keď Salvador Allende v septembri 1970 zvíťazil v prezidentských voľbách, nečakal to hádam ani on sám - a predsa to bol logický dôsledok dlhoročného vývoja čílskej spoločnosti. Dobrý a napínavý príbeh však nie je to isté, ako príbeh s dobrým koncom. Rozprávka o malom národe, ktorý pod vedením demokraticky zvoleného marxistu úspešne zavŕšil “pokojnú cestu k socializmu“, sa nekonala. Namiesto nej sa v Čile odohrala tragédia.

(24. 02. 1999)



Linka na dnes



Allin Cottrell

Profesor Allin Cottrell je šéfom Ekonomickej fakulty americkej Wake Forest University. Je jedným z mála ekonómov, ktorí sa vážne zaoberajú rozpracovávaním marxovskej tradície v modernom svete. Pozor, je to seriózny výskum, nemá nič spoločné s niekdajším „vedeckým komunizmom" reálnosocialistických scholastikov. Spolu s W. Paulom Cockshottom napísal knihu Towards a New Socialism, v ktorej predstavujú nesovietsky model kybernetickej post-kapitalistickej ekonomiky.


Informačný e-mail

Článok: 13 dobrých dôvodov, prečo nenakupovať

E-mail príjemcu: 
E-mail odosielateľa: 

Správa

Prostredníctvom tohto e-mailu môžete upozorniť kamaráta, či kolegu, že tento článok by ho mohol zaujímať. Musíte vyplniť adresu príjemcu aj odosielateľa. E-mailové adresy nesledujeme, ani nezaznamenávame.



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.