Príbeh menom Čile

Michal Polák

Znamením dobrého príbehu vraj je, že hoci je plný prekvapení, všetko, čo sa v ňom udeje, je vlastne zákonité. Udalosti, ktoré sa odohrali začiatkom sedemdesiatych rokov v Čile, rozhodne sľubovali, že z nich raz bude dobrý príbeh. Keď Salvador Allende v septembri 1970 zvíťazil v prezidentských voľbách, nečakal to hádam ani on sám - a predsa to bol logický dôsledok dlhoročného vývoja čílskej spoločnosti. Dobrý a napínavý príbeh však nie je to isté, ako príbeh s dobrým koncom. Rozprávka o malom národe, ktorý pod vedením demokraticky zvoleného marxistu úspešne zavŕšil “pokojnú cestu k socializmu“, sa nekonala. Namiesto nej sa v Čile odohrala tragédia.

(24. 02. 1999)

International Solidarity Movement (ISM)

Mladí i starší ľudia z celého sveta, ktorí sa po vypuknutí druhej intifády začali vydávať na palestínske územia, aby tam v praxi prejavili svoju solidaritu s okupovaným národom. „Internacionáli" pomáhajú chrániť domovy či polia miestnych obyvateľov pred buldozérmi izraelskej armády, sprevádzajú sanitky a vôbec sa snažia účinkovať ako ľudské štíty. Ozajstní hrdinovia našich čias - i keď pravda nezabúdajme, že riskujú veľmi málo v porovnaní s Palestínčanmi samotnými. Napriek tomu však už dvaja z dobrovoľníkov - Američanka Rachel Corrieová a Angličan Tom Hurndall, obaja študenti - za svoju statočnosť zaplatili najvyššiu cenu.