Z archívu
Svetlana Žuchová
Vďaka programu Work and Travel sa práca v USA stala pre študentov módou. Nejeden si to vyskúšal na vlastnej koži, a keďže do Ameriky sa dnes v lete chodí ako kedysi k starej mame na Vlkolínec, nemá zmysel písať cestopisy a zážitky slovenského študenta v Spojených štátoch. Všetci už vedia, že „Američania sú obézni“, že „nikto nevie, kde je Slovensko“, že v USA sa chodí jedine autom, že obedy sa jedia z lunch boxov z bieleho polystyrénu a že káva je slabá a servíruje sa v papierových pohároch; že v New Yorku je veľa černochov, že pri kúpe alkoholu a cigariet či pri vstupe do baru sa treba preukázať občianskym preukazom, atď. atď. Nemám v úmysle potvrdzovať či vyvracať stereotypy, ktorá má Európan o Amerike. Chcem ponúknuť niekoľko voľných reflexií študenta, ktorý si pred ubytovňou Columbia University v NYC po registrácii účastníkov programu v skupinke Poliakov, Litovcov, Čechov, Írov a Slovákov zapáli svoju poslednú študentskú cigaretu, vyzlečie si svoju študentskú kožu a stane sa na štyri mesiace, nie náhle, ale postupne, robotníkom v podmienkach tohto presláveného tvrdého kapitalizmu.
(31. 07. 2003)
Linka na dnes
Veľmi kvalitný feministický mesačník, ktorý možno dokonca na svoju vysokú úroveň na Slovensku dopláca. Napriek rozšírenému nepochopeniu feminizmu (alebo skôr feminizmov) sa nebojí a vytrvalo otvára otázky týkajúce sa ženského hnutia.
