Čo sa to stalo so slovenskou ľavicou?

Joseph Grim Feinberg

/hr!/ Tento príspevok bol pôvodne napísaný pre západného čitateľa a preto sa podrobnejšie venuje aj niektorým nám dobre známym reáliám. Napriek tomu, že bol v pôvodnom anglickom znení zverejnený už pred nejakým časom, zostáva - žiaľ - stále hlboko aktuálny. /hr!/ Keď sa v septembri minulého roka objavili výsledky parlamentných volieb, bolo jasné, že na Slovensku bude po prvýkrát od konca druhej svetovej vojny vládnuť nekompromisne pravicová vláda. Ba čo viac, päťpercentný prah na vstup do parlamentu prekročila iba jediná strana otvorene sa hlásiaca k ľavici – KSS so ziskom 6,3 percenta. Západní investori a budovatelia impéria sa potešene usmiali. (Žeby skákali od radosti sa však povedať nedá. Nad krajinou, ktorú si v zahraničí až pričasto pletú s inými, sa zase nemožno až tak veľmi vzrušovať.) Na druhej strane, vzdelaní a západne orientovaní Slováci si poriadne zhlboka vydýchli. Po desaťročí mierne protizápadného populizmu a štyroch rokoch ťažkopádnej koalície neoliberálov a sociálnych demokratov sa zdalo, že krajina konečne nastúpi svoju dlho očakávanú cestu k trhovej ekonomike, európskej integrácii a členstvu v NATO. Väčšina obyvateľstva však netušila, čo má od novej vlády očakávať.

(15. 08. 2003)

ATTAC

„Združenie za dane na transakcie prospievajúce občanom" sa už dávno nezaoberá výlučne snahou presadiť Tobinovu daň na špekulatívny kapitál na medzinárodných finančných trhoch. ATTAC sa z rodného Francúzska rozšíril do mnohých iných krajín a je dnes jednou z najvýznamnejších skupín hnutia za globalizáciu spravodlivosti.