hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

27. 09. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Mikloš–arogantná bezcharakternosť na pokračovanie

Jakub Topol

Minister financií a ekonomický vicepremiér v jednej osobe opäť raz ukázal svoju pravú tvár. Ivan Mikloš, lebo o ňom je reč, vydal vyhlásenie, ktoré ho usvedčuje z absolútnej bezcharakternosti. Účelové tvrdenia na jednej strane a účelové zamlčovanie pravdy na strane druhej sa stali bežnými nástrojmi Miklošovej komunikácie s verejnosťou. Jeho demagógia pritom nezaostáva za tou, ktorú používal Vladimír Mečiar a zďaleka nedosahuje „výkony“, ktoré podáva Robert Fico.

(05. 07. 2004)



Linka na dnes



Slovo

Slovenský intelektuálny týždenník sociálnodemokratického zamerania, sem-tam korenený aj radikálnejšími článkami. Pokúša sa obrátiť slovenskú inteligenciu pre ňu prijateľnou formou na ľavicovú vieru.


Komentáre
k článku: Navštívil nás diktátor?
(zo dňa 23.09.2003, autor článku: Michal Polák)

Komentár zo dňa: 03.06.2005 21:53:39
Autor: Tomáš (@)
Titulok:
Máte pravdu a musím s vami súhlasiť, lebo keby bol Boh bytosťou, tak už dávno by takéto združenia ako je cirkev neexistovali. Takéto uvažovanie je ľudské a chápeme ho naším ľudským rozumom, to je ale normálne. Pripusťme možnosť existencie Boha. A ja sa pýtam: Keď je Boh Bohom môžeme ho chápať ľudským rozumom? Už by asi Bohom nebol keď ho ja "nedokonalý" chápem, už by to bolo niečo ľudské. Človek je tvor, ktorý vníma prostredie všetko čo nás obklopuje, čiže materiál, hranice či už abstraktné ako je napríklad čas, alebo už spomínaný materiál. Nedokonalosť človeka sa dá vysvetliť práve týmto: Dokážeme si predstaviť nekonečný priestor, napr. vesmír? Ten kto odpovedá áno klame sám seba. Človek si ešte aj v tomto storočí nevidí ani na "špičku nosa", ešte stále je pre nás viac nepoznaného ako poznaného. Práve v tom je ta božskosť ako sa v tomto článku spomína, že človek môže sám rozhodnúť čo je dobré, zlé a samotný výsledok činu. Práve v tom sa líšime od zvierat a iného tvorstva. Nesnažím sa ospravedlniť cirkev, samozrejme má svoje chyby, lebo tam kde je človek bude stále neporiadok. No Boh nemôže zasahovať priamo, lebo dal niečo človeku čím dokazuje, ako si ho váži a to je rozum a slobodna vôľa. No povedzme si, keď niekomu dám slobodu a priamo s ním manipulujem, zasahujem do jeho konania (mysle) je takýto človek slobodný? Boh necháva človeku voľnosť a v tom je tá božskosť. Neodsudzujem takéto články, lebo aj to je prejav slobody a spomínanej demokracie. Na margo demokracie: Môže existovať štát bez vlády, zákonov a rôznych štruktúr? Asi nie, lebo by nastal chaos, pozrime sa do minulosti. Tak isto aj cirkev musí mať určité pravidlá. V konečnom dôsledku aj tu sa rozhodujem či tieto pravidlá dodržujem alebo nie a nikto ma ešte z cirkvi nevyhadzoval. Samozrejme čo sa týka priameho zasahovania do politiky štátu, nie je to celkom na mieste a je to otázne do akej mieri. Veď aj Kristus hovorí: "Dajte cisárovi čo je cisárove a Bohu čo je božie!". Ale veď je demokracia a či súhlasme alebo nie cirkev je inštitúcia (dokonca Vatikán je uznaný ako štát) má tiež právo na svoj názor. Keď nechávame vypočuť určité skupiny, ktoré presadzujú napr. manželstvo rovnakého pohlavia tak nezapchávajme ústa cirkvi len preto, že pripúšťa existenciu Boha. Prečo rôzne združenia alebo lobistické skupiny zasahujú a ovplyvňujú napr. parlament a cirkev musí mlčať? A na záver: Všetci vidíme len to čo vidieť chceme. "Nie je všetko zlato čo sa blyští"!

Reakcia na komentár
""

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.